Malé podnikanie
Podvihorlatské noviny

Kamienka nezabúda na partizánov z Vihorlatských vrchov

Najstarší obyvatelia obce Kamienka majú omnoho viac spomienok na partizánov ako väčšina Zemplínčanov. Obec bola v zóne, v ktorej sa pohybovalo až šesť partizánskych skupín operujúcich vo Vihorlatských vrchoch. Krušné chvíle, keď Kamienčanom hrozila za pomoc partizánom deportácia do koncentrákov, vypálenie dediny, ale aj históriu, ktorá pomaly zapadá prachom, sa obec rozhodla pripomínať ďalším generáciám.

KAMIENKA. V piatok 28. augusta, deň pred výročím Slovenského národného povstania, bude v Dome kultúry výstava zbraní z II. svetovej vojny, ktoré sú exponátmi Vojenského múzeavo Svidníku. Popoludní si môžu Kamienčania, ale aj návštevníci obce, prezrieť na podstavci pri obecnom úrade protilietadlový kanón, ktorý má pripomínať vojnové časy.

Spolupracovali so šiestimi skupinami

Benjamín Bláha, starosta obce hovorí, že aj napriek rokom od skončenia vojny si Kamienčania spomienky na časy protifašistického odboja v okolí dediny zachovali v živej pamäti. V blízkych Vihorlatských vrchoch totiž pôsobili partizánske skupiny Kriváň, Pugačev, Bohun, Jastrib, Veža a Borkaňuk. Obyvatelia Kamienky partizánom pomáhali.

Dedinu zachránila učiteľka

Bláha uvádza, že v obci sa dodnes spomína na to, ako po aktívnej podpore partizánom a po odstreľovaní nemeckého auta, ktoré bolo poslednou kvapkou trpezlivosti Nemcov, hrozila väčšine mužov z Kamienky smrť. "Časť obyvateľov chceli odviezť do koncentračných táborov a celú dedinu vypáliť. Ľudia dodnes spomínajú na to, ako v novembri 1944 museli chlapi z dediny nastúpiť na školskom dvore," hovorí. Najhoršiemu scenáru však zabránila učiteľka Eleonóra Koutná, ktorá vtedy v obci pôsobila. "Vedela vynikajúco po nemecky. Spolu s vtedajším starostom Michalom Čamákom Nemcov presvedčili, aby sa svojho úmyslu vzdali. Zachránila tak celú dedinu, ľudské životy," vysvetľuje starosta. Po Koutnej zostala v obci len jediná fotografia, ktorá je vystavená na obecnom úrade. "Zvláštne. Bola to veľmi pekná, vzdelaná žena, ale nerada sa fotila. Od konca vojny učila ďalej v škole v Kamienke až do svojho odchodu do dôchodku," hovorí Bláha.

Hroby v lesoch

Partizáni vo Vihorlatských vrchoch sa podľa dochovaných dokumentov činili a Nemcom spôsobovali rôzne prekážky a straty. Nie vždy však pri nich stálo šťastie. "V lokalite na Stráni, tu v dedine, sú pochovaní ruskí vojaci. Zahynuli pri podmínovaní cesty z Kamenice nad Cirochou do Kamienky. Traduje sa, že šlo o štvorčlennú skupinu. Jeden z nich stúpil na mínu, dvoch zastrelili Nemci a jeden z nich vraj ušiel, no neskôr mal v lesoch zomrieť aj on. O hrob sa starajú ľudia z obce, chodíme tam pokosiť, položíme kvety," vraví starosta. Ďalšie kroky Kamienčanov vedú do blízkych lesov. V lokalite na Rázcestí, smerom na Porúbku je v lese jeden hrob partizána a na Babeji ďalší. O hroby sa starajú okrem dobrovoľníkov z Kamienky aj zamestnanci Vojenských lesov a majetkov, pretože sa nachádzajú vo Vojenskom obvode Valaškovce.

Nejde o dieru do sveta, ale o memento

Starosta Bláha hovorí, že víziou obecného zastupiteľstva je, aby časom pribudli k vystavenému protilietadlovému kanónu v areáli aj informačné panely o partizánskych skupinách: "Chceme z dostupných prameňov zdokumentovať ich činnosť. Všetko teraz prácne hľadáme v knihách. Mladí z obce o nich absolútne nič nevedia." Dodáva, že informácie potom zverejnia na svojej webovej stránke." Ja viem, že neurobíme ani dieru do sveta, ani sa nezmenia mladí ľudia, ale aspoň trošku, aby sa to pripomínalo, aby sme o tom rozprávali. Lebo vidíte, kam tá súčasnosť ide, ako sa nacionalizmus derie dopredu, aké sú nepokoje, aké hnutia začínajú mať medzi mladými popularitu," zamyslí sa. Pre ľudí z Kamienky je však podľa neho aj toto spôsob ako nezabudnúť a vyjadriť svoj postoj k vojne.

Prekvapenie

Melanchóliu pretkanú starostovými slovami však vyhnala realita. Potom, čo do obce v polovici augusta priviezli protilietadlový kanón, sa pred obecný úrad zbehla desiatka mladých Kamienčanov. "Pýtali sa, či môžu pomôcť," hovorí Bláha. Od chvíle, keď ich neodmietol, strávili a do piatka ešte strávia nad delom hodiny práce, aby z neho odstránili hrdzu a natreli ho. Na pamiatku. A možno aj preto, aby k nim podišli tí, čo si v pamäti doteraz uchovali ťažké časy a rozhovorili sa o tom, čím prešli v časoch, keď neváhali pomáhať partizánom.