Malé podnikanie
Podvihorlatské noviny

História vzniku prírody

Pre dôkladnejšie poznanie miest, kde žili naši predkovia, kde žijeme my a kde budú žiť aj naši potomkovia, je užitočné opísať aspoň v krátkosti históriu vzniku prírody, ktorá nás tu obklopuje a ktorá vytvára takú malebnú a neopakovateľnú scenériu nášho rodiska. Naša obec Kamienka sa nachádza na severnom úpätí Vihorlatských vrchov, ktoré z geologického hľadiska zaraďujeme ako najvýchodnejšie vulkanické pohorie nachádzajúce sa na území Slovenska (celkove ich je 8).

Územie regiónu Vihorlatských a Humenských vrchov má pretiahnutý tvar východo-západného smeru a rozlohu okolo 750 km2. Jeho východnú hranicu tvorí štátna hranica s Ukrajinou, severnú rieka Cirocha a časť Beskydského predhoria. Západná a juhozápadná hranica čiastočne kopíruje tok rieky Laborec. Južnú hranicu tvorí Východoslovenská nížina. Geomorfologický celok Vihorlatských vrchov tvoria jednotky nižšieho rádu. Sú to podcelky – Humenské vrchy, Vihorlat a Popriečny. Západnú časť tohto celku tvoria Humenské vrchy s podcelkami - Krivoštianka a Sokol. Podcelok Vihorlatu pozostáva z Kyjovskej planiny, Vihorlatskej a Jasenovskej hornatiny. Kyjovská planina zaberá vulkán Kamienka a samostatné stratovulkány (zložité vulkány) – Kyjov, Sokolský potok a Vihorlat.

Vývoj Vihorlatských vrchov sa začal približne pred 15-16 miliónmi rokov, keď nastali erupcie vápenato – alkalických láv. Erupciami ale aj výlevmi magmy (tavenina vysokej teploty 650°C – 1200°C) pod zemským povrchom sa formovalo niekoľko väčších vulkánov (sopiek) ako sú Morské oko, Diel a Popriečny umiestnených v jednej línii (severozápad –juhovýchod) a menších vulkánov v druhej línii (juhozápadno-severovýchodného smeru) – vulkán Kamienka a stratovulkány Kyjov, Sokolský potok ,Vihorlat po Morské oko, kde sa tieto dva vulkanické reťazce spájajú.

Vulkán Kamienka nám všetkým známy ako vrch Javorník, nachádzajúci sa asi 1 km východne od našej obce. Bol vytváraný v období treťohôr pred 13,5 až 12,6 miliónmi rokov a je excentricky situovaný z reťaze juhozápadno- severovýchodného smeru , ktorú vytvárajú spomínané stratovulkány. Je najmenšou vulkanickou jednotkou zo všetkých vulkánov Vihorlatských vrchov. Vulkán Kamienka je na južnej strane sopečného kužeľa ohraničený zárezom Kamenice (Riky), pričom na svahu Ostrej strane je odhalená časť prívodového systému vulkanickej žily.

Stratovulkán Kyjov predstavuje najzápadnejšie situovaný zložitý vulkán, ktorého produkty sú vyvrhnuté v okolí na ploche zhruba 90 km štvorcových. Stratovulkán je rozčlenený na celý rad chrbtov a plochých vrcholov. Jeho vulkanické produkty sú pri severozápadnom okraji uložené sčasti na humenskom mezozoiku (s časovým vývojom v rozmedzí 245-65 milióna rokov), na vnútrokarpatskom paleogéne (65-23 mil. rokov) a sedimentoch neogénu (23-1,8 milióna rokov). Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje vrchol Kyjova (821 m).

Stratovulkán Sokolský potok je ďalším členom vulkanického reťazca. Maximálnu nadmorskú výšku dosahujú vrcholy obkolesujúce záver doliny Sokolského potoka Rozdielna (784 m), Malý Peňažník (738 m ) , Štok (708 m) a Bykov grúň (712 m). Vulkanickú stavbu členia početné doliny. V severnej časti sú to doliny potokov Brestov, Meše a Klinov potok. V južnej časti sú to doliny pod svahom Rakovského kameňa – doliny Sokolského a Jovsanského potoka.

Charakter styku s vulkanickými produktami stratovulkánu Vihorlat pri východnom okraji poukazuje na relatívne mladšiu pozíciu produktov Vihorlatu v počiatočnom období, resp. až na synchrónnosť vývoja oboch vulkánov s tendenciou pretrvávania aktivity Vihorlatu do mladších období.

Produktami stratovulkánu Sokolský potok sú lávové prúdy tvoriace ploché doskovité až jazykovité telesá. S narastajúcou vzdialenosťou od centra stratovulkánu sú lávové prúdy hrubšie a dosahujú hrúbku priemerne 25-30 m ojedinele 50-60 m.

Rádiometrický vek zo vzorky andezitu lávového prúdu vystupujúceho z južnej časti stratovulkánu v oblasti kóty Dielik zaraďuje túto efuzívnu (výlevovú) aktivitu do obdobia pred 10,5 –11,3 milióna rokov.

Stratovulkán Vihorlat dosahuje najvyšší vrchol Vihorlatských vrchov v nadmorskej výške 1076 m nad morom. Je situovaný východne od stratovulkánu Sokolský potok Vek centrálneho prieniku vulkanických produktov na povrch sa odhaduje na 9 - 10,5 milión rokov. Okolo vulkanického centra sú koncentricky rozmiestnené produkty efuzívno - explozívneho komplexu striedajúce sa plochy andezitových láv a pyroklastík (vulkanický úlomkovitý materiál rozdielnej veľkosti formovaný priamo explozívnou vulkanickou aktivitou pri erupcii).

Vulkanický komplex Vihorlatu je situovaný v nadloží produktov relatívne staršej štruktúry Morského oka. Vulkanická štruktúra ako celok je uklonená na juh v súlade s celkovým úklonom pohoria.

Podľa rádiometrických meraní vulkanická aktivita pulzovala v období vrchného sarmatu až spodného panónu (pred 9,7- 12,0 miliónmi rokov).

Sokolia (Sokolová) skala sa nachádza v údolí rieky Kamenice (Riky) v dlžke cca 1.5 km ako bralovité východy lávových prúdov. Tvorí ich blokovito až doštičkovito rozpadavý andezit (výlevová hornina s obsahom SiO2 52-63 % využívaná hlavne na výrobu drveného kameniva, dlažobných kociek a obrubníkov sivej až sivohnedej farby) . Lávové prúdy patria k formácii Hámre stratovulkánu Morské oko a reprezentujú spodnú časť jeho stavby. V tejto časti dosahujú lávové prúdy hrúbku 80-100 m.

Malina sa nachádza v doline rieky Kamenice. Asi 500 m od tejto oblasti vystupujú 2 lomy (Majického baňa), v ktorých sú odkryté produkty efuzívnej aktivity stratovulkánu Sokolský potok. Lávové prúdy sú odkryté v lomových stenách (30x100 m) a majú blokovito-doskovitú odlučnosť s prechodom do autoklastickej brekcie (úlomky lávy formované neexplozívnym rozpadom prúdiacej lávy). Andezitové lávové prúdy vo svojej spodnej časti na západnej strane prekrývajú explozívne produkty vulkánu Kamienka.

Horeuvedené údaje boli čerpané z geologicko-náučnej mapy Vihorlatské vrchy vydanou Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR vypracovanou autorom Ing. Branislavom Žecom a kolektívom spolupracovníkov.