Okolitá príroda

 Kyjov

vrch v nadmorskej výške 821,1 m na južnom okraji náhornej plošiny v západnej časti Vihorlatu. Je produktom najmladšej sopečnej činnosti. Porast tvoria pralesovité bučiny. Zatiaľ je pre turistiku uzatvorený.

Vihorlatský prales

národná prírodná rezervácia rozprestierajúca sa na rozlohe 53,4 ha vyhlásená v roku 1974 z dôvodu ochrany prirodzenej pralesovitej bučiny, resp. bukovej a jaseňovej javoriny s výskytom 220-230 -ročných bukov. V podraste sa vyskytujú prvky východokarpatskej flóry. Vznikol ako dôsledok záľuby Andrássyovcov, ktorí ako milovníci poľovačky vyčlenili túto časť svojho majetku z ťažby a vytvorili tak vhodné podmienky nielen pre prirodzený vývoj živočíšstva, ale aj pre neregulovaný rast stromov, ktorého výsledok dne s môžme obdivovať.

Kyjovský prales

dňa 1.marca 2007 bola vyhlásená Krajským úradom životného prostredia v Prešove Prírodná rezervácia Kyjovský prales. Prírodná rezervácia má výmeru 397,4197 ha. Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie je zabezpečenie ochrany prirodzených procesov a neobmedzeného vývoja rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, prioritných biotopov európskeho významu lipovo-javorové sutinové lesy, biotopov európskeho významu bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy a biotopov európskeho významu silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou nachádzajúcich sa v západnej časti Vihorlatských vrchov. Dňom účinnosti tejto vyhlášky stráca platnosť úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 3581/1974-OP z 27. mája 1974 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Vihorlatský prales. Vďaka za rozšírenie pôvodnej rozlohy pralesa 53,4 ha na dnešnú rozlohu 397 ha patrí najmä členom lesoochranárskeho združenia VLK, ktorých niekoľkoročné úsilie bolo úspešne dovršené. Pri tejto príležitosti je potrebné zdôrazniť,že súhlasné stanovisko k danej iniciatíve dali Vojenské lesy a majetky Kamenica n. Cirochou a štát v zastúpení Ministerstva obrany SR.

Dňa 28. júna 2007 na konferencií Výboru pre svetové kultúrne dedičstvo UNESCO v novozélandskom Christchurchi bolo rozhodnuté zaradiť karpatské bukové pralesy na území Slovenska ( Kyjovský prales, Stužica, Havešová, Rožok ) a Ukrajiny na prestížny zoznam výnimočných svetových prírodných a kultúrnych pamiatok. http://whc.unesco.org/en/list/1133

Vihorlat

národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1986 na rozlohe 50,89 ha z dôvodu ochrany prirodzených lesných a nelesných spoločenstiev s výskytom teplomilných a významných horských druhov rastlín.

Chránená krajinná oblasť Vihorlat

vyhlásená v roku 1973. Svojou rozlohou patrí medzi naše najmenšie veľkoplošné chránené územie. Vlastná výmera CHKO predstavuje 4383 ha, ochranné pásmo 25 350 ha. Územie je významné po stránke geologickej, lesníckej, vodohospodárskej ako aj kvôli zaujímavému živočíšstvu a rastlinstvu. Územie CHKO Vihorlat formujú 3 geologické jednotky so skupinami hornín geomorfologickej hodnoty. Centrálnu časť a časť ochranného pásma tvoria vulkanity a vulkanoklastiká vnútrokarpatského sopečného pásma. Ochranné pásmo je v severnej, severovýchodnej a východnej časti na flyšových horninách magurského flyšu.

Vihorlat je typické lesné územie, kde si bučiny zachovali svoj prirodzený charakter. Pohorie leží na rozhraní panónskej a karpatskej kveteny. Južné svahy majú typické spoločenstvá sucho-teplej lesostepnej vegetácie, vegetácia severných svahov má celkom iný charakter. Prevládajú tam bučiny, javorové bučiny a vzácne slatinno - rašelinné spoločenstvá.

Lesy okolo Kamienky sú už dlhodobo známe bohatým výskytom hríbov, o čom sa možete presvedčiť aj na stránke: www.nahuby.sk

Územie Vihorlatu sa vyznačuje rozmanitým zoogeografickým a ekologicky zaujímavým živočíšstvom, typickým pre Západné Karpaty.

Najcennejšia zložka fauny bezstavovcov sa viaže na rozsiahle bukové porasty a na sucho-teplé lesostepné biotopy (mäkkýše, bzdochy, sieťokrídlovce, chrobáky, motýle).

Na živočíchy mimoriadne bohaté sú najmä prechodné spoločenstvá na rozhraní lesov a pasienkov. Z obojživelníkov v tomto prostredí žije mlok veľký, rosnička zelená , z plazov sa vyskytuje užovka stromová a užovka hladká. V hlbších lesoch hniezdia vzácne dravce ako hadiar krátkoprstý, orol krikľavý, včelár obyčajný, sova dlhochvostá ale aj zriedkavé druhy ako bocian čierny, orešnica perlavá či rybárik obyčajný. Zo vzácnejších cicavcov sa medveď hnedý vyskytuje ojedinele, avšak je zaznamenávaný čoraz častejšie výskyt vlka obyčajného ako aj rysa ostrovida, mačky divej, jazveca obyčajného, kún skalnej a hôrnej, ojedinele aj vydry riečnej.

Chránené vtáčie územie Vihorlat

Chránené vtáčie územie je nový typ kategórie chráneného územia na Slovensku. Zahŕňa biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov za účelom zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania. CHVÚ Vihorlat je navrhované Ministerstvom životného prostredia SR na rozlohe 53 944 ha a zahŕňa prakticky celú rozlohu Vihorlatských vrchov (vrátane katastra obce Kamienka). Vyhláška o CHVÚ Vihorlat ešte nenadobudla platnosť.